Domov
Mapa stránok
VYHLADÁVANIE
Kalendár udalostí
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1 | 2 | 3 | ||||
| 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 |
| 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 |
| 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 |
| 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 |
Rozsah možných nárokov vyplývajúcich zo sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Rozsah možných nárokov vyplývajúcich zo sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Miesto, čas a spôsob, akým možno získavať informácie a informácie o tom, kde možno podať žiadosť, návrh, podnet, sťažnosť alebo iné podanie:
- písomne, na adresu VÚSZ, Špitálska 22, 812 74 BRATISLAVA 1,
- ústne, osobne resp. telefonicky pracovníkovi úradu, ktorý Vašu žiadosť zapíše do predpísaného formulára pre ďalšie vybavenie,
- faxom, na naše číslo 0960 316 096,
- elektronickou poštou do nášho boxu vusz@vusz.sk,
Nasledujúci materiál je vybraná časť zákona č.328/2002 Z.z. sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov pre podrobné posúdenie právneho stavu je potrebné pracovať s úplným aktuálnym znením uvedeného zákona.
Služobný plat policajta, služobný plat profesionálneho vojaka počas dočasnej neschopnosti, náhrada služobného platu policajta, náhrada služobného platu profesionálneho vojaka a nemocenské
§ 6
§ 6
(1) Policajt, ktorý sa stane dočasne neschopným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania okrem prípadov uvedených v § 7, má prvých desať dní nárok na služobný plat podľa osobitného predpisu určený zo služobného platu, ktorý mu patril v čase vzniku dočasnej neschopnosti, okrem príplatku za štátnu službu v noci, príplatku za štátnu službu v sobotu a v nedeľu a príplatku za štátnu službu vo sviatok.3a) Po uplynutí prvých desiatich dní dočasnej neschopnosti má policajt, ktorý sa stane dočasne neschopným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania okrem prípadov uvedených v § 7, nárok na náhradu služobného platu vo výške 100 % zo sumy služobného platu určeného podľa prvej vety zníženej o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, najdlhšie však do uplynutia jedného roka od začiatku dočasnej neschopnosti (ďalej len "podporná doba"), ak ďalej nie je ustanovené inak. Takto zistený služobný plat sa zaokrúhľuje na eurocenty smerom nahor.
(2) Policajt, ktorý sa stane dočasne neschopný z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 1, okrem prípadov uvedených v § 7, má prvých desať dní nárok na služobný plat podľa osobitného predpisu okrem príplatku za štátnu službu v noci, príplatku za štátnu službu v sobotu a v nedeľu a príplatku za štátnu službu vo sviatok.3a) Po uplynutí prvých desiatich dní do 30. dňa dočasnej neschopnosti vrátane má policajt, ktorý sa stane dočasne neschopný z iných dôvodov, než ako sú uvedené v odseku 1, okrem prípadov uvedených v § 7, nárok na náhradu služobného platu vo výške 100 % sumy určenej v § 12. Od 31. dňa dočasnej neschopnosti má policajt, ktorý sa stane dočasne neschopný z iných dôvodov, než ako sú uvedené v odseku 1, okrem prípadov uvedených v § 7, nárok na nemocenské vo výške uvedenej v § 8, najdlhšie do uplynutia podpornej doby.
(3) Profesionálny vojak, ktorý sa stane dočasne neschopný, okrem prípadov uvedených v § 7, má prvých desať dní dočasnej neschopnosti nárok na
a) služobný plat a rozdiel medzi služobným príjmom z predchádzajúcej funkcie a služobným platom, ak je odmeňovaný podľa osobitného predpisu, 3b)
b) plat, ak je ustanovený do funkcie s miestom výkonu štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky, 3ea)
c) hodnostný plat3eb) a príplatok za výkon mimoriadnej služby, 3ec) ak vykonáva mimoriadnu službu.
(4) Profesionálny vojak, ktorý je zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov alebo je dočasne pozbavený výkonu štátnej služby a ktorý sa stane dočasne neschopný okrem prípadov uvedených v § 7, má prvých desať dní dočasnej neschopnosti nárok na služobný plat podľa osobitného predpisu.3ed)
(5) Profesionálny vojak, ktorý sa stane dočasne neschopný v dôsledku služobného úrazu alebo v dôsledku choroby z povolania, okrem prípadov uvedených v § 7, má po uplynutí prvých desiatich dní dočasnej neschopnosti nárok na náhradu služobného príjmu vo výške 100 % sumy určenej v § 12, najdlhšie do uplynutia podpornej doby.
(2) Policajt, ktorý sa stane dočasne neschopný z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 1, okrem prípadov uvedených v § 7, má prvých desať dní nárok na služobný plat podľa osobitného predpisu okrem príplatku za štátnu službu v noci, príplatku za štátnu službu v sobotu a v nedeľu a príplatku za štátnu službu vo sviatok.3a) Po uplynutí prvých desiatich dní do 30. dňa dočasnej neschopnosti vrátane má policajt, ktorý sa stane dočasne neschopný z iných dôvodov, než ako sú uvedené v odseku 1, okrem prípadov uvedených v § 7, nárok na náhradu služobného platu vo výške 100 % sumy určenej v § 12. Od 31. dňa dočasnej neschopnosti má policajt, ktorý sa stane dočasne neschopný z iných dôvodov, než ako sú uvedené v odseku 1, okrem prípadov uvedených v § 7, nárok na nemocenské vo výške uvedenej v § 8, najdlhšie do uplynutia podpornej doby.
(3) Profesionálny vojak, ktorý sa stane dočasne neschopný, okrem prípadov uvedených v § 7, má prvých desať dní dočasnej neschopnosti nárok na
a) služobný plat a rozdiel medzi služobným príjmom z predchádzajúcej funkcie a služobným platom, ak je odmeňovaný podľa osobitného predpisu, 3b)
b) plat, ak je ustanovený do funkcie s miestom výkonu štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky, 3ea)
c) hodnostný plat3eb) a príplatok za výkon mimoriadnej služby, 3ec) ak vykonáva mimoriadnu službu.
(4) Profesionálny vojak, ktorý je zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov alebo je dočasne pozbavený výkonu štátnej služby a ktorý sa stane dočasne neschopný okrem prípadov uvedených v § 7, má prvých desať dní dočasnej neschopnosti nárok na služobný plat podľa osobitného predpisu.3ed)
(5) Profesionálny vojak, ktorý sa stane dočasne neschopný v dôsledku služobného úrazu alebo v dôsledku choroby z povolania, okrem prípadov uvedených v § 7, má po uplynutí prvých desiatich dní dočasnej neschopnosti nárok na náhradu služobného príjmu vo výške 100 % sumy určenej v § 12, najdlhšie do uplynutia podpornej doby.
(6) Profesionálny vojak, ktorý sa stane dočasne neschopný z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 5, okrem prípadov uvedených v § 7, má po uplynutí prvých desiatich dní do 30. dňa dočasnej neschopnosti vrátane nárok na náhradu služobného príjmu vo výške 100 % sumy určenej v § 12 a od 31. dňa dočasnej neschopnosti má nárok na nemocenské vo výške uvedenej v § 8, najdlhšie do uplynutia podpornej doby.
§ 7
(1) Na nemocenské vo výške ustanovenej v § 8 má nárok policajt a profesionálny vojak
a) po skončení služobného pomeru, ak jeho dočasná neschopnosť vznikla počas trvania služobného pomeru a ak nemá nárok na výsluhový príspevok podľa § 31, výsluhový dôchodok podľa § 38 alebo na invalidný výsluhový dôchodok podľa § 40, pričom nárok na nemocenské trvá najdlhšie do skončenia podpornej doby,
b) ak sa stane dočasne neschopný výkonu práce najneskoršie do sedem dní po skončení služobného pomeru a ak nemá nárok na výsluhový príspevok podľa § 31, výsluhový dôchodok podľa § 38, invalidný výsluhový dôchodok podľa § 40, na príjem, ktorý je vymeriavacím základom podľa osobitného predpisu, 3f) na náhradu príjmu podľa osobitného predpisu3g) alebo na nemocenské, starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu3f), pričom nárok na nemocenské trvá najdlhšie do skončenia podpornej doby.
(2) Na nemocenské vo výške ustanovenej v § 8 má nárok policajtka a profesionálna vojačka,
a) ktorej nemocenské zabezpečenie zaniklo v období tehotenstva, ak sa stane dočasne neschopnou na výkon práce najneskôr do ôsmich mesiacov po skončení služobného pomeru a ak nemá nárok na výsluhový príspevok podľa § 31, výsluhový dôchodok podľa § 38, invalidný výsluhový dôchodok podľa § 40, náhradu príjmu podľa osobitného predpisu3g) alebo nemocenské podľa osobitného predpisu, 3f) pričom nárok na nemocenské trvá najdlhšie do začiatku poskytovania materského podľa § 10 alebo do skončenia podpornej doby,
b) od nástupu na materskú dovolenku do dňa pôrodu, ak nemá nárok na materské.
(3) Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý si dočasnú neschopnosť spôsobí
a) v dôsledku požitia alkoholických nápojov, omamných látok alebo psychotropných látok,
b) pri spáchaní úmyselného trestného činu,
c) sebapoškodením,
má od prvého dňa takejto neschopnosti nárok na nemocenské vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8; nárok na nemocenské trvá najdlhšie do skončenia podpornej doby.
a) po skončení služobného pomeru, ak jeho dočasná neschopnosť vznikla počas trvania služobného pomeru a ak nemá nárok na výsluhový príspevok podľa § 31, výsluhový dôchodok podľa § 38 alebo na invalidný výsluhový dôchodok podľa § 40, pričom nárok na nemocenské trvá najdlhšie do skončenia podpornej doby,
b) ak sa stane dočasne neschopný výkonu práce najneskoršie do sedem dní po skončení služobného pomeru a ak nemá nárok na výsluhový príspevok podľa § 31, výsluhový dôchodok podľa § 38, invalidný výsluhový dôchodok podľa § 40, na príjem, ktorý je vymeriavacím základom podľa osobitného predpisu, 3f) na náhradu príjmu podľa osobitného predpisu3g) alebo na nemocenské, starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu3f), pričom nárok na nemocenské trvá najdlhšie do skončenia podpornej doby.
(2) Na nemocenské vo výške ustanovenej v § 8 má nárok policajtka a profesionálna vojačka,
a) ktorej nemocenské zabezpečenie zaniklo v období tehotenstva, ak sa stane dočasne neschopnou na výkon práce najneskôr do ôsmich mesiacov po skončení služobného pomeru a ak nemá nárok na výsluhový príspevok podľa § 31, výsluhový dôchodok podľa § 38, invalidný výsluhový dôchodok podľa § 40, náhradu príjmu podľa osobitného predpisu3g) alebo nemocenské podľa osobitného predpisu, 3f) pričom nárok na nemocenské trvá najdlhšie do začiatku poskytovania materského podľa § 10 alebo do skončenia podpornej doby,
b) od nástupu na materskú dovolenku do dňa pôrodu, ak nemá nárok na materské.
(3) Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý si dočasnú neschopnosť spôsobí
a) v dôsledku požitia alkoholických nápojov, omamných látok alebo psychotropných látok,
b) pri spáchaní úmyselného trestného činu,
c) sebapoškodením,
má od prvého dňa takejto neschopnosti nárok na nemocenské vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8; nárok na nemocenské trvá najdlhšie do skončenia podpornej doby.
§ 8
Výška nemocenského je u policajta 70 % čistého denného služobného platu ustanoveného v § 12 a u profesionálneho vojaka je 70 % čistého denného služobného príjmu ustanoveného v § 12.
§ 9
Vyrovnávacia dávka
Vyrovnávacia dávka
(1) Policajtka a profesionálna vojačka má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je počas tehotenstva prevedená na výkon inej služby, preradená na výkon inej funkcie alebo ustanovená do inej vhodnej funkcie (ďalej len "prevedená na výkon inej služby") preto, že činnosť, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná tehotným ženám, alebo preto, že podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo a že pri výkone služby, na ktorú je prevedená, dosahuje bez svojho zavinenia policajtka nižší služobný plat alebo profesionálna vojačka nižší služobný príjem ako pri výkone služby, ktorú vykonávala pred prevedením.
(2) Policajtka a profesionálna vojačka má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode prevedená na výkon inej služby preto, že činnosť, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, alebo preto, že podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo a že pri výkone služby, na ktorú je prevedená, dosahuje bez svojho zavinenia policajtka nižší služobný plat alebo profesionálna vojačka nižší služobný príjem ako pri výkone služby, ktorú vykonávala pred prevedením.
(3) Za prevedenie na výkon inej služby v tehotenstve a v materstve podľa tohto zákona sa tiež považuje
a) zníženie normovaného výkonu činnosti, ktorým sa odstránia príčiny, na základe ktorých je také vykonávanie činnosti zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy alebo jej zdravie, alebo materstvo, s výnimkou skrátenia času služby,
b) oslobodenie od vykonávania niektorých činností, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú ich tehotenstvo alebo ich zdravie, alebo materstvo, s výnimkou oslobodenia tehotnej policajtky a profesionálnej vojačky alebo policajtky a profesionálnej vojačky do konca deviateho mesiaca po pôrode od vykonávania uvedených činností v skrátenom čase služby,
c) poverenie inou činnosťou tehotnej policajtky a profesionálnej vojačky alebo policajtky a profesionálnej vojačky do konca deviateho mesiaca po pôrode na výkon inej služby, ktorá je pre ňu vhodná, ak jej doterajší výkon služby patrí medzi také, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, alebo ak dochádzanie na doterajšie miesto výkonu služby ohrozuje podľa lekárskeho posudku tehotenstvo policajtky a profesionálnej vojačky, jej zdravie alebo materstvo,
d) oslobodenie tehotnej policajtky a profesionálnej vojačky alebo policajtky a profesionálnej vojačky do konca deviateho mesiaca po pôrode od výkonu služby v noci,
e) prerušenie výkonu funkcie profesionálnej vojačke do nástupu na materskú dovolenku,
aj keď pritom nedochádza k prevedeniu na výkon inej služby.
(4) Vyrovnávacia dávka sa poskytuje za kalendárny mesiac, a to aj vtedy, ak v jeho priebehu policajtka a profesionálna vojačka bola prevedená na výkon inej služby alebo ak sa prevedenie skončilo.
(5) Vyrovnávacia dávka sa poskytuje v období, v ktorom mala policajtka po prevedení na výkon inej služby nárok na služobný plat alebo na náhradu služobného platu a v ktorom mala profesionálna vojačka nárok na služobný príjem alebo na náhradu služobného príjmu.
(6) Počas tehotenstva sa vyrovnávacia dávka poskytuje najdlhšie do nástupu na materskú dovolenku a po skončení materskej dovolenky najdlhšie do konca deviateho mesiaca po pôrode.
(7) Vyrovnávacia dávka sa poskytuje vo výške rozdielu medzi čistým služobným platom policajtky alebo profesionálnej vojačky, ktorý jej patril naposledy pred prevedením na výkon inej služby, a medzi čistým služobným platom policajtky alebo profesionálnej vojačky, ktorý jej patril po prevedení na výkon inej služby.
(2) Policajtka a profesionálna vojačka má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode prevedená na výkon inej služby preto, že činnosť, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, alebo preto, že podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo a že pri výkone služby, na ktorú je prevedená, dosahuje bez svojho zavinenia policajtka nižší služobný plat alebo profesionálna vojačka nižší služobný príjem ako pri výkone služby, ktorú vykonávala pred prevedením.
(3) Za prevedenie na výkon inej služby v tehotenstve a v materstve podľa tohto zákona sa tiež považuje
a) zníženie normovaného výkonu činnosti, ktorým sa odstránia príčiny, na základe ktorých je také vykonávanie činnosti zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy alebo jej zdravie, alebo materstvo, s výnimkou skrátenia času služby,
b) oslobodenie od vykonávania niektorých činností, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú ich tehotenstvo alebo ich zdravie, alebo materstvo, s výnimkou oslobodenia tehotnej policajtky a profesionálnej vojačky alebo policajtky a profesionálnej vojačky do konca deviateho mesiaca po pôrode od vykonávania uvedených činností v skrátenom čase služby,
c) poverenie inou činnosťou tehotnej policajtky a profesionálnej vojačky alebo policajtky a profesionálnej vojačky do konca deviateho mesiaca po pôrode na výkon inej služby, ktorá je pre ňu vhodná, ak jej doterajší výkon služby patrí medzi také, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, alebo ak dochádzanie na doterajšie miesto výkonu služby ohrozuje podľa lekárskeho posudku tehotenstvo policajtky a profesionálnej vojačky, jej zdravie alebo materstvo,
d) oslobodenie tehotnej policajtky a profesionálnej vojačky alebo policajtky a profesionálnej vojačky do konca deviateho mesiaca po pôrode od výkonu služby v noci,
e) prerušenie výkonu funkcie profesionálnej vojačke do nástupu na materskú dovolenku,
aj keď pritom nedochádza k prevedeniu na výkon inej služby.
(4) Vyrovnávacia dávka sa poskytuje za kalendárny mesiac, a to aj vtedy, ak v jeho priebehu policajtka a profesionálna vojačka bola prevedená na výkon inej služby alebo ak sa prevedenie skončilo.
(5) Vyrovnávacia dávka sa poskytuje v období, v ktorom mala policajtka po prevedení na výkon inej služby nárok na služobný plat alebo na náhradu služobného platu a v ktorom mala profesionálna vojačka nárok na služobný príjem alebo na náhradu služobného príjmu.
(6) Počas tehotenstva sa vyrovnávacia dávka poskytuje najdlhšie do nástupu na materskú dovolenku a po skončení materskej dovolenky najdlhšie do konca deviateho mesiaca po pôrode.
(7) Vyrovnávacia dávka sa poskytuje vo výške rozdielu medzi čistým služobným platom policajtky alebo profesionálnej vojačky, ktorý jej patril naposledy pred prevedením na výkon inej služby, a medzi čistým služobným platom policajtky alebo profesionálnej vojačky, ktorý jej patril po prevedení na výkon inej služby.
§ 10
Materské
Materské
(1) Policajtka a profesionálna vojačka má nárok na materské, ak
a) v dôsledku tehotenstva alebo osobnej starostlivosti o narodené dieťa nevykonáva službu, z ktorej je nemocensky zabezpečená, a
b) v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky zabezpečená podľa tohto zákona alebo nemocensky poistená podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení najmenej 270 kalendárnych dní, alebo v tejto dobe sa policajtke alebo profesionálnej vojačke poskytla rodičovská dovolenka podľa osobitného predpisu3h).
(2) Podmienka osobnej starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú aj v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.4)
(3) Policajtke a profesionálnej vojačke vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.
(4) Ak sa policajtke a profesionálnej vojačke vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo ak sa jej materské neposkytovalo preto, že pôrod nastal skôr, ako určil lekár, má nárok na materské do uplynutia 34. týždňa od vzniku nároku na materské.
(5) Ak sa policajtke a profesionálnej vojačke vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 4, má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské.
(6) Policajtka a profesionálna vojačka, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské.
(7) Policajtka a profesionálna vojačka, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa.
(8) Obdobie nároku na materské policajtke a profesionálnej vojačke, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
(9) Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, má nárok na materské odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak
a) z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa nevykonáva službu, z ktorej je nemocensky zabezpečený, a
b) v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do osobnej starostlivosti bol nemocensky zabezpečený podľa tohto zákona alebo nemocensky poistený podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení najmenej 270 kalendárnych dní, alebo v tejto dobe sa policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi poskytla rodičovská dovolenka podľa osobitného predpisu3h).
(10) Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, je
a) otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,
b) otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,
c) manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
d) policajt alebo profesionálny vojak, ak sa osobne stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča.
(11) Policajtka alebo profesionálna vojačka, ktorá prevzala dieťa do osobnej starostlivosti, je
a) manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo
b) policajtka alebo profesionálna vojačka, ak sa osobne stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča.
(12) Policajtka a profesionálna vojačka, ktorá porodila súčasne dve deti alebo viac detí, má nárok na materské aj po uplynutí obdobia, počas ktorého mala nárok na materské podľa odseku 2, ak sa osobne stará aspoň o dve z novonarodených detí, najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské. Nárok na materské po uplynutí obdobia, počas ktorého mala nárok na materské podľa odseku 2 do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské, má aj osamelá policajtka alebo osamelá profesionálna vojačka, ktorá sa osobne stará aspoň o jedno narodené dieťa.
(13) Policajtka a profesionálna vojačka, ktorej sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedené v odseku 4 a je osamelá, má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 37. týždňa odo dňa vzniku nároku na materské. Policajtka a profesionálna vojačka, ktorej sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedené v odseku 4 a porodila súčasne dve deti alebo viac detí, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa odo dňa vzniku nároku na materské.
(14) Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal do osobnej starostlivosti dve deti alebo viac detí, má nárok na materské aj po uplynutí obdobia, počas ktorého mal nárok na materské podľa odseku 9, ak sa ďalej osobne stará aspoň o dve z týchto detí, do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské, ale nie dlhšie ako do dovŕšenia troch rokov veku detí.
(15) Ak policajtke a profesionálnej vojačke zaniklo nemocenské zabezpečenie podľa tohto zákona v období tehotenstva, nárok na materské jej vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo odo dňa pôrodu, ak porodila skôr, ak
a) neuplynulo viac ako šesť mesiacov ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu alebo
b) ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu poberala nemocenské.
(16) Ak dieťa prevzala do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba preto, že sa policajtka, profesionálna vojačka, policajt alebo profesionálny vojak uvedený v odseku 10 podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie osobne starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tejto policajtke, profesionálnej vojačke, policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa z osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá počas celého obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.
(17) Ak sa policajtka alebo profesionálna vojačka alebo policajt alebo profesionálny vojak prestal osobne starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho osobnej starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania osobnej starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa policajtka alebo profesionálna vojačka, policajt alebo profesionálny vojak prestal osobne starať o dieťa z iných dôvodov, sa započíta do celkového obdobia trvania nároku na materské.
(18) Materské sa poskytuje za kalendárne dni. Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednej policajtke alebo len jednej profesionálnej vojačke; to neplatí, ak nárok na materské vznikne policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi počas obdobia uvedeného v odseku 8.
(19) Materské sa poskytuje policajtke alebo policajtovi, profesionálnej vojačke alebo profesionálnemu vojakovi vo výške nemocenského podľa § 8; to platí aj v prípadoch uvedených v odseku 16.
(20) Materské sa poskytuje policajtke alebo profesionálnej vojačke, ktorej nemocenské zabezpečenie zaniklo počas tehotenstva, vo výške nemocenského podľa § 8, ak nárok na materské vznikne najneskoršie do 6 mesiacov po skončení služobného pomeru a ak nemá nárok na výsluhový príspevok podľa § 31, výsluhový dôchodok podľa § 38, invalidný výsluhový dôchodok podľa § 40 alebo na materské podľa osobitného predpisu3f) a splnila ostatné podmienky na vznik nároku na materské.
a) v dôsledku tehotenstva alebo osobnej starostlivosti o narodené dieťa nevykonáva službu, z ktorej je nemocensky zabezpečená, a
b) v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky zabezpečená podľa tohto zákona alebo nemocensky poistená podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení najmenej 270 kalendárnych dní, alebo v tejto dobe sa policajtke alebo profesionálnej vojačke poskytla rodičovská dovolenka podľa osobitného predpisu3h).
(2) Podmienka osobnej starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú aj v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.4)
(3) Policajtke a profesionálnej vojačke vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.
(4) Ak sa policajtke a profesionálnej vojačke vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo ak sa jej materské neposkytovalo preto, že pôrod nastal skôr, ako určil lekár, má nárok na materské do uplynutia 34. týždňa od vzniku nároku na materské.
(5) Ak sa policajtke a profesionálnej vojačke vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 4, má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské.
(6) Policajtka a profesionálna vojačka, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské.
(7) Policajtka a profesionálna vojačka, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa.
(8) Obdobie nároku na materské policajtke a profesionálnej vojačke, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
(9) Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, má nárok na materské odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak
a) z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa nevykonáva službu, z ktorej je nemocensky zabezpečený, a
b) v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do osobnej starostlivosti bol nemocensky zabezpečený podľa tohto zákona alebo nemocensky poistený podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení najmenej 270 kalendárnych dní, alebo v tejto dobe sa policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi poskytla rodičovská dovolenka podľa osobitného predpisu3h).
(10) Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, je
a) otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,
b) otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,
c) manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
d) policajt alebo profesionálny vojak, ak sa osobne stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča.
(11) Policajtka alebo profesionálna vojačka, ktorá prevzala dieťa do osobnej starostlivosti, je
a) manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo
b) policajtka alebo profesionálna vojačka, ak sa osobne stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča.
(12) Policajtka a profesionálna vojačka, ktorá porodila súčasne dve deti alebo viac detí, má nárok na materské aj po uplynutí obdobia, počas ktorého mala nárok na materské podľa odseku 2, ak sa osobne stará aspoň o dve z novonarodených detí, najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské. Nárok na materské po uplynutí obdobia, počas ktorého mala nárok na materské podľa odseku 2 do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské, má aj osamelá policajtka alebo osamelá profesionálna vojačka, ktorá sa osobne stará aspoň o jedno narodené dieťa.
(13) Policajtka a profesionálna vojačka, ktorej sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedené v odseku 4 a je osamelá, má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 37. týždňa odo dňa vzniku nároku na materské. Policajtka a profesionálna vojačka, ktorej sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedené v odseku 4 a porodila súčasne dve deti alebo viac detí, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa odo dňa vzniku nároku na materské.
(14) Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal do osobnej starostlivosti dve deti alebo viac detí, má nárok na materské aj po uplynutí obdobia, počas ktorého mal nárok na materské podľa odseku 9, ak sa ďalej osobne stará aspoň o dve z týchto detí, do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské, ale nie dlhšie ako do dovŕšenia troch rokov veku detí.
(15) Ak policajtke a profesionálnej vojačke zaniklo nemocenské zabezpečenie podľa tohto zákona v období tehotenstva, nárok na materské jej vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo odo dňa pôrodu, ak porodila skôr, ak
a) neuplynulo viac ako šesť mesiacov ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu alebo
b) ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu poberala nemocenské.
(16) Ak dieťa prevzala do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba preto, že sa policajtka, profesionálna vojačka, policajt alebo profesionálny vojak uvedený v odseku 10 podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie osobne starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tejto policajtke, profesionálnej vojačke, policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa z osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá počas celého obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.
(17) Ak sa policajtka alebo profesionálna vojačka alebo policajt alebo profesionálny vojak prestal osobne starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho osobnej starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania osobnej starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa policajtka alebo profesionálna vojačka, policajt alebo profesionálny vojak prestal osobne starať o dieťa z iných dôvodov, sa započíta do celkového obdobia trvania nároku na materské.
(18) Materské sa poskytuje za kalendárne dni. Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednej policajtke alebo len jednej profesionálnej vojačke; to neplatí, ak nárok na materské vznikne policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi počas obdobia uvedeného v odseku 8.
(19) Materské sa poskytuje policajtke alebo policajtovi, profesionálnej vojačke alebo profesionálnemu vojakovi vo výške nemocenského podľa § 8; to platí aj v prípadoch uvedených v odseku 16.
(20) Materské sa poskytuje policajtke alebo profesionálnej vojačke, ktorej nemocenské zabezpečenie zaniklo počas tehotenstva, vo výške nemocenského podľa § 8, ak nárok na materské vznikne najneskoršie do 6 mesiacov po skončení služobného pomeru a ak nemá nárok na výsluhový príspevok podľa § 31, výsluhový dôchodok podľa § 38, invalidný výsluhový dôchodok podľa § 40 alebo na materské podľa osobitného predpisu3f) a splnila ostatné podmienky na vznik nároku na materské.
§ 11
bol zrušený predpisom 732/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2005
§ 20
Rozsah a spôsob náhrady škody
Rozsah a spôsob náhrady škody
(1) Policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá,
a) náhrada za stratu na služobnom plate, ak
1. bol po skončení dočasnej neschopnosti prevedený, preradený, preložený alebo ustanovený zo zdravotných dôvodov na inú funkciu, na ktorej dosahuje nižší služobný plat, alebo
2. jeho služobný pomer skončil zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku alebo výsluhového dôchodku je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru,
3. bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru,
b) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,
c) náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením,
d) jednorazové mimoriadne odškodnenie.
(2) Škoda podľa tohto zákona je aj prípadná strata na výsluhovom dôchodku.
(3) Náhrada za stratu na výsluhovom dôchodku patrí policajtovi a profesionálnemu vojakovi v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou výsluhového dôchodku, na ktorý mu vznikol nárok a výškou výsluhového dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, keby nedošlo u policajta k zníženiu jeho služobného platu a u profesionálneho vojaka k zníženiu jeho služobného príjmu v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania.
a) náhrada za stratu na služobnom plate, ak
1. bol po skončení dočasnej neschopnosti prevedený, preradený, preložený alebo ustanovený zo zdravotných dôvodov na inú funkciu, na ktorej dosahuje nižší služobný plat, alebo
2. jeho služobný pomer skončil zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku alebo výsluhového dôchodku je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru,
3. bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru,
b) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,
c) náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením,
d) jednorazové mimoriadne odškodnenie.
(2) Škoda podľa tohto zákona je aj prípadná strata na výsluhovom dôchodku.
(3) Náhrada za stratu na výsluhovom dôchodku patrí policajtovi a profesionálnemu vojakovi v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou výsluhového dôchodku, na ktorý mu vznikol nárok a výškou výsluhového dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, keby nedošlo u policajta k zníženiu jeho služobného platu a u profesionálneho vojaka k zníženiu jeho služobného príjmu v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania.
§ 21
(1) Náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo služobnom príjme profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby pri uznaní invalidity sa poskytuje v takej výške, aby sa spolu so služobným platom policajta, služobným príjmom profesionálneho vojaka, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom rovnala služobnému platu policajta alebo služobnému príjmu profesionálneho vojaka dosahovaným pred skončením služobného pomeru a u vojaka prípravnej služby služobného príjmu, ktorý by dosiahol pri výkone základnej funkcie, na ktorú sa štúdiom alebo výcvikom pripravuje, zníženú o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov. Na príjem zo zárobkovej činnosti sa neprihliada, ak policajt alebo profesionálny vojak bol uznaný za invalidného, pričom miera schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená o viac ako 49 %.
(2) Náhrada podľa odseku 1 patrí policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom splnil alebo so započítaním doby výkonu služby by splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
(3) Ak policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi skončil služobný pomer zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, pričom nebol uznaný za invalidného, náhrada za stratu na služobnom plate sa mu poskytuje v takej výške, aby spolu s príjmom zo zárobkovej činnosti a výsluhovým príspevkom alebo výsluhovým dôchodkom sa rovnala služobnému platu dosahovanému pred skončením služobného pomeru, znížená o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie a preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, pričom náhrada za stratu na služobnom plate nesmie presiahnuť jedenapolnásobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu;29a) táto náhrada patrí najdlhšie do doby uvedenej v odseku 2.
(4) Náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo služobnom príjme profesionálneho vojaka, ktorý bol následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania prevedený alebo preložený zo zdravotných dôvodov na inú funkciu, sa poskytuje vo výške rozdielu medzi služobným platom policajta alebo služobným príjmom profesionálneho vojaka, ktorý poberal pred preložením alebo prevedením na inú funkciu a ktorý mu patrí z funkcie, na ktorú bol preložený alebo prevedený, zníženú o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie a preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.
(5) Náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo služobnom príjme profesionálneho vojaka podľa odseku 4 sa poskytuje najdlhšie do vyrovnania výšky služobného platu policajta alebo služobného príjmu profesionálneho vojaka, ktorý poberal z funkcie pred prevedením alebo preložením na inú funkciu.
(6) Na výšku náhrady za stratu na služobnom plate policajta alebo profesionálneho vojaka nemá vplyv
a) zaradenie do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov,
b) zaradenie mimo činnej štátnej služby,
c) zníženie osobného príplatku,
d) zníženie hodnosti,
e) zníženie služobného platu za disciplinárne previnenie alebo priestupok alebo služobné previnenie,
f) dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby, ak nebol policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený alebo znížený,
g) dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby v prípadoch uvedených v § 7 ods. 3 a § 12 ods. 9.
(7) O náhrade za stratu na služobnom plate policajta alebo profesionálneho vojaka sa rozhoduje písomným rozhodnutím.29)
(2) Náhrada podľa odseku 1 patrí policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom splnil alebo so započítaním doby výkonu služby by splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
(3) Ak policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi skončil služobný pomer zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, pričom nebol uznaný za invalidného, náhrada za stratu na služobnom plate sa mu poskytuje v takej výške, aby spolu s príjmom zo zárobkovej činnosti a výsluhovým príspevkom alebo výsluhovým dôchodkom sa rovnala služobnému platu dosahovanému pred skončením služobného pomeru, znížená o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie a preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, pričom náhrada za stratu na služobnom plate nesmie presiahnuť jedenapolnásobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu;29a) táto náhrada patrí najdlhšie do doby uvedenej v odseku 2.
(4) Náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo služobnom príjme profesionálneho vojaka, ktorý bol následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania prevedený alebo preložený zo zdravotných dôvodov na inú funkciu, sa poskytuje vo výške rozdielu medzi služobným platom policajta alebo služobným príjmom profesionálneho vojaka, ktorý poberal pred preložením alebo prevedením na inú funkciu a ktorý mu patrí z funkcie, na ktorú bol preložený alebo prevedený, zníženú o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie a preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.
(5) Náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo služobnom príjme profesionálneho vojaka podľa odseku 4 sa poskytuje najdlhšie do vyrovnania výšky služobného platu policajta alebo služobného príjmu profesionálneho vojaka, ktorý poberal z funkcie pred prevedením alebo preložením na inú funkciu.
(6) Na výšku náhrady za stratu na služobnom plate policajta alebo profesionálneho vojaka nemá vplyv
a) zaradenie do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov,
b) zaradenie mimo činnej štátnej služby,
c) zníženie osobného príplatku,
d) zníženie hodnosti,
e) zníženie služobného platu za disciplinárne previnenie alebo priestupok alebo služobné previnenie,
f) dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby, ak nebol policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený alebo znížený,
g) dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby v prípadoch uvedených v § 7 ods. 3 a § 12 ods. 9.
(7) O náhrade za stratu na služobnom plate policajta alebo profesionálneho vojaka sa rozhoduje písomným rozhodnutím.29)
§ 30
Druhy dávok výsluhového zabezpečenia
Druhy dávok výsluhového zabezpečenia
Z výsluhového zabezpečenia sa poskytuje
a) výsluhový príspevok,
b) odchodné,
c) úmrtné,
d) výsluhový dôchodok,
e) invalidný výsluhový dôchodok,
f) vdovský výsluhový dôchodok,
g) vdovecký výsluhový dôchodok,
h) sirotský výsluhový dôchodok.
a) výsluhový príspevok,
b) odchodné,
c) úmrtné,
d) výsluhový dôchodok,
e) invalidný výsluhový dôchodok,
f) vdovský výsluhový dôchodok,
g) vdovecký výsluhový dôchodok,
h) sirotský výsluhový dôchodok.
Výsluhový príspevok
§ 31
§ 31
(1) Výsluhový príspevok patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom
c) profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer skončil
1. prepustením alebo
2. podľa osobitného predpisu.31b)
(2) Výsluhový príspevok podľa odseku 1 patrí odo dňa nasledujúceho po dni skončenia služobného pomeru počas
a) jedného roka, ak služobný pomer trval najmenej päť rokov, ale menej ako deväť rokov,
b) dvoch rokov, ak služobný pomer trval najmenej deväť rokov, ale menej ako 12 rokov,
c) troch rokov, ak služobný pomer trval najmenej 12 rokov, ale menej ako 15 rokov.
Odchodné
§ 33
c) profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer skončil
1. prepustením alebo
2. podľa osobitného predpisu.31b)
(2) Výsluhový príspevok podľa odseku 1 patrí odo dňa nasledujúceho po dni skončenia služobného pomeru počas
a) jedného roka, ak služobný pomer trval najmenej päť rokov, ale menej ako deväť rokov,
b) dvoch rokov, ak služobný pomer trval najmenej deväť rokov, ale menej ako 12 rokov,
c) troch rokov, ak služobný pomer trval najmenej 12 rokov, ale menej ako 15 rokov.
Odchodné
§ 33
(1) Odchodné patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom
c) profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer skončil
1. prepustením,
2. podľa osobitného predpisu.31b)
(2) Odchodné podľa odseku 1 patrí policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ak jeho služobný pomer trval najmenej päť rokov, vo výške jednonásobku základu podľa § 60 a zvyšuje sa za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru o jednu polovicu základu podľa § 60 najdlhšie však do 30 rokov trvania služobného pomeru.
c) profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer skončil
1. prepustením,
2. podľa osobitného predpisu.31b)
(2) Odchodné podľa odseku 1 patrí policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ak jeho služobný pomer trval najmenej päť rokov, vo výške jednonásobku základu podľa § 60 a zvyšuje sa za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru o jednu polovicu základu podľa § 60 najdlhšie však do 30 rokov trvania služobného pomeru.
§ 34
(1) Policajtovi okrem hasiča, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením, ak bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, sa znižuje odchodné podľa § 33 ods. 2 o jednu tretinu.
(2) Hasičovi, ktorého služobný pomer skončil z dôvodu uvedeného v § 33 ods. 1 písm. b) šiesteho bodu a ôsmeho bodu, sa znižuje odchodné podľa § 33 ods. 2 o jednu tretinu.
(3) Odchodné podľa § 33 ods. 2 sa znižuje o jednu tretinu profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením, ak
a) podľa právoplatného služobného hodnotenia bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať štátnu službu,
b) prestal spĺňať niektorú z podmienok ustanovenú osobitným predpisom, 31g)
c) v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokov nesplnil požadované normy z pohybovej výkonnosti v príslušnej vekovej kategórii alebo
d) v priebehu šiestich mesiacov nasledujúcich po sebe opakovane porušil základnú povinnosť ustanovenú osobitným predpisom.31h)
(2) Hasičovi, ktorého služobný pomer skončil z dôvodu uvedeného v § 33 ods. 1 písm. b) šiesteho bodu a ôsmeho bodu, sa znižuje odchodné podľa § 33 ods. 2 o jednu tretinu.
(3) Odchodné podľa § 33 ods. 2 sa znižuje o jednu tretinu profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením, ak
a) podľa právoplatného služobného hodnotenia bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať štátnu službu,
b) prestal spĺňať niektorú z podmienok ustanovenú osobitným predpisom, 31g)
c) v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokov nesplnil požadované normy z pohybovej výkonnosti v príslušnej vekovej kategórii alebo
d) v priebehu šiestich mesiacov nasledujúcich po sebe opakovane porušil základnú povinnosť ustanovenú osobitným predpisom.31h)
§ 35
(2) Odchodné podľa § 33 nepatrí profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer skončil prepustením z dôvodu
a) závažného porušenia základnej povinnosti ustanovenej osobitným predpisom31c) alebo porušenia zákazu ustanoveného osobitným predpisom, 31c)
b) právoplatného odsúdenia za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom, 31d) alebo za zločin.31e)
a) závažného porušenia základnej povinnosti ustanovenej osobitným predpisom31c) alebo porušenia zákazu ustanoveného osobitným predpisom, 31c)
b) právoplatného odsúdenia za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom, 31d) alebo za zločin.31e)
§ 36
Ak bolo policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi vyplatené odchodné v súvislosti s predchádzajúcim skončením služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Slovenskej informačnej službe, Národnom bezpečnostnom úrade, colnom riaditeľstve a v ozbrojených silách, vyplatí sa pri novom skončení služobného pomeru policajta alebo profesionálneho vojaka odchodné znížené o sumu odchodného vyplatenú pri predchádzajúcom skončení služobného pomeru.
§ 37
Úmrtné
Úmrtné
(1) Ak sa skončí alebo zanikne služobný pomer policajta alebo profesionálneho vojaka úmrtím alebo vyhlásením za mŕtveho, má pozostalý manžel nárok na úmrtné vo výške odchodného, na ktoré by mal policajt a profesionálny vojak v čase úmrtia nárok podľa § 33 a 36. Každé pozostalé dieťa, ktoré v čase úmrtia alebo vyhlásenia za mŕtveho policajta alebo profesionálneho vojaka spĺňa podmienky nároku na sirotský výsluhový dôchodok alebo na sirotský dôchodok, má nárok na úmrtné vo výške základu podľa § 60.
(2) Ak policajt alebo profesionálny vojak nesplnil ku dňu úmrtia podmienku trvania služobného pomeru pre vznik nároku na odchodné, vyplatí sa pozostalému manželovi úmrtné vo výške jednonásobku základu podľa § 60.
(3) Ak pozostalému manželovi nevznikne nárok na úmrtné podľa odseku 1, má každé pozostalé dieťa s nárokom na sirotský výsluhový dôchodok alebo na sirotský dôchodok po zomretom policajtovi alebo profesionálnom vojakovi nárok aj na pomerný diel úmrtného, na ktoré by mal inak nárok pozostalý manžel.
(4) Ak pozostalému manželovi ani pozostalým deťom nevznikne nárok na úmrtné podľa odsekov 1 až 3, majú rodičia a deti policajta alebo profesionálneho vojaka nárok na pomerný diel úmrtného, na ktoré by mal inak nárok pozostalý manžel.
(5) Ak niet pozostalých podľa odsekov 1 až 4, má nárok na úmrtné, ktoré by inak patrilo pozostalému manželovi, v odôvodnených prípadoch aj iná osoba, ktorá zomretého policajta alebo profesionálneho vojaka vychovávala na základe rozhodnutia príslušného orgánu; ak je takýchto osôb viac, má nárok na úmrtné každá táto osoba rovnakým dielom.
(6) Na úmrtné nemajú nárok osoby, ktoré boli právoplatne odsúdené za úmyselný trestný čin, ktorým spôsobili smrť policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, po ktorom by im inak vznikol nárok na úmrtné.
(7) Ak bolo úmrtné vyplatené pred dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol pozostalý manžel alebo dieťa, alebo rodič odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorým spôsobili smrť policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, je pozostalý manžel alebo dieťa, alebo rodič povinný vyplatené úmrtné vrátiť útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, ktorý úmrtné vyplatil, najneskôr do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia súdu.
(2) Ak policajt alebo profesionálny vojak nesplnil ku dňu úmrtia podmienku trvania služobného pomeru pre vznik nároku na odchodné, vyplatí sa pozostalému manželovi úmrtné vo výške jednonásobku základu podľa § 60.
(3) Ak pozostalému manželovi nevznikne nárok na úmrtné podľa odseku 1, má každé pozostalé dieťa s nárokom na sirotský výsluhový dôchodok alebo na sirotský dôchodok po zomretom policajtovi alebo profesionálnom vojakovi nárok aj na pomerný diel úmrtného, na ktoré by mal inak nárok pozostalý manžel.
(4) Ak pozostalému manželovi ani pozostalým deťom nevznikne nárok na úmrtné podľa odsekov 1 až 3, majú rodičia a deti policajta alebo profesionálneho vojaka nárok na pomerný diel úmrtného, na ktoré by mal inak nárok pozostalý manžel.
(5) Ak niet pozostalých podľa odsekov 1 až 4, má nárok na úmrtné, ktoré by inak patrilo pozostalému manželovi, v odôvodnených prípadoch aj iná osoba, ktorá zomretého policajta alebo profesionálneho vojaka vychovávala na základe rozhodnutia príslušného orgánu; ak je takýchto osôb viac, má nárok na úmrtné každá táto osoba rovnakým dielom.
(6) Na úmrtné nemajú nárok osoby, ktoré boli právoplatne odsúdené za úmyselný trestný čin, ktorým spôsobili smrť policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, po ktorom by im inak vznikol nárok na úmrtné.
(7) Ak bolo úmrtné vyplatené pred dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol pozostalý manžel alebo dieťa, alebo rodič odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorým spôsobili smrť policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, je pozostalý manžel alebo dieťa, alebo rodič povinný vyplatené úmrtné vrátiť útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, ktorý úmrtné vyplatil, najneskôr do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia súdu.
Výsluhový dôchodok
§ 38
§ 38
(1) Policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov.
(2) Na výsluhový dôchodok má nárok aj policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, ak poberal invalidný výsluhový dôchodok a doba trvania služobného pomeru spolu s dobou poberania invalidného výsluhového dôchodku dosahuje najmenej 15 rokov. Pri výpočte takéhoto výsluhového dôchodku sa základ použitý na výpočet invalidného výsluhového dôchodku zvyšuje o rovnaké percentá, o aké by sa zvýšil invalidný výsluhový dôchodok do dňa priznania výsluhového dôchodku.
(3) Policajtovi vzniká nárok na výsluhový dôchodok po dovŕšení veku potrebného na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, ak jeho služobný pomer skončil
a) stratou hodnosti,
b) prepustením z dôvodu právoplatného odsúdenia za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom, alebo za zločin.
(4) Profesionálnemu vojakovi vzniká nárok na výsluhový dôchodok po dovŕšení veku potrebného na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, ak jeho služobný pomer skončil
a) zánikom z dôvodu straty vojenskej hodnosti,
b) prepustením z dôvodu
1. závažného porušenia základnej povinnosti ustanovenej osobitným predpisom31c) alebo porušenia zákazu ustanoveného osobitným predpisom, 31c)
2. právoplatného odsúdenia za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom, 31d) alebo za zločin.31e)
(5) Pri výpočte výsluhového dôchodku podľa odsekov 3 a 4 sa výsluhový dôchodok vypočíta zo základu zisteného podľa § 60 ku dňu skončenia služobného pomeru a zvýši sa odo dňa skončenia služobného pomeru do dňa vzniku nároku na tento dôchodok.
(2) Na výsluhový dôchodok má nárok aj policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, ak poberal invalidný výsluhový dôchodok a doba trvania služobného pomeru spolu s dobou poberania invalidného výsluhového dôchodku dosahuje najmenej 15 rokov. Pri výpočte takéhoto výsluhového dôchodku sa základ použitý na výpočet invalidného výsluhového dôchodku zvyšuje o rovnaké percentá, o aké by sa zvýšil invalidný výsluhový dôchodok do dňa priznania výsluhového dôchodku.
(3) Policajtovi vzniká nárok na výsluhový dôchodok po dovŕšení veku potrebného na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, ak jeho služobný pomer skončil
a) stratou hodnosti,
b) prepustením z dôvodu právoplatného odsúdenia za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom, alebo za zločin.
(4) Profesionálnemu vojakovi vzniká nárok na výsluhový dôchodok po dovŕšení veku potrebného na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, ak jeho služobný pomer skončil
a) zánikom z dôvodu straty vojenskej hodnosti,
b) prepustením z dôvodu
1. závažného porušenia základnej povinnosti ustanovenej osobitným predpisom31c) alebo porušenia zákazu ustanoveného osobitným predpisom, 31c)
2. právoplatného odsúdenia za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom, 31d) alebo za zločin.31e)
(5) Pri výpočte výsluhového dôchodku podľa odsekov 3 a 4 sa výsluhový dôchodok vypočíta zo základu zisteného podľa § 60 ku dňu skončenia služobného pomeru a zvýši sa odo dňa skončenia služobného pomeru do dňa vzniku nároku na tento dôchodok.
§ 39
Výsluhový dôchodok policajta alebo profesionálneho vojaka je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30 % základu zisteného podľa § 60. Za 16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2 % základu zisteného podľa § 60. Za 21. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 25. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3 % základu zisteného podľa § 60. Za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1 % základu zisteného podľa § 60, najviac však do 60 % základu zisteného podľa § 60.
Invalidný výsluhový dôchodok
§ 40
§ 40
(1) Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý sa stal invalidným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, má odo dňa vzniku invalidity, najskôr však odo dňa skončenia služobného pomeru, nárok na invalidný výsluhový dôchodok.
(2) Nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa odseku 1 trvá počas invalidity, najdlhšie však do dňa predchádzajúceho dňu opätovného prijatia do služobného pomeru policajta alebo profesionálneho vojaka podľa osobitných predpisov32) alebo do dňa predchádzajúceho dňu priznania výsluhového dôchodku.
(2) Nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa odseku 1 trvá počas invalidity, najdlhšie však do dňa predchádzajúceho dňu opätovného prijatia do služobného pomeru policajta alebo profesionálneho vojaka podľa osobitných predpisov32) alebo do dňa predchádzajúceho dňu priznania výsluhového dôchodku.
§ 41
bol zrušený predpisom 519/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2008
§ 42
Na invalidný výsluhový dôchodok podľa § 40 má nárok policajt alebo profesionálny vojak, ktorého schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená podľa § 44 najmenej o 20 %.
§ 43
(1) Invalidný výsluhový dôchodok policajta, profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby, ktorého schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená najmenej o 50 %, sa určuje rovnako ako výsluhový dôchodok podľa § 39.
(2) Invalidný výsluhový dôchodok policajta, profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby, ktorého schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená najmenej o 20 %, ale najviac o 49 %, sa určuje z invalidného výsluhového dôchodku podľa odseku 1 vo výške percentuálneho podielu zodpovedajúceho dvojnásobku zníženia schopnosti policajta, profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby vykonávať primerané civilné zamestnanie.
(3) Ak sa po priznaní invalidného výsluhového dôchodku zmení miera schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie, suma invalidného výsluhového dôchodku sa odo dňa tejto zmeny určí podľa odsekov 1 a 2 tak, ako keby invalidný výsluhový dôchodok v zníženej alebo zvýšenej výmere patril odo dňa vzniku nároku naň.
(3) Ak sa po priznaní invalidného výsluhového dôchodku zmení miera schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie, suma invalidného výsluhového dôchodku sa odo dňa tejto zmeny určí podľa odsekov 1 a 2 tak, ako keby invalidný výsluhový dôchodok v zníženej alebo zvýšenej výmere patril odo dňa vzniku nároku naň.
Vdovský výsluhový dôchodok
§ 46
§ 46
Na vdovský výsluhový dôchodok má nárok vdova po policajtovi alebo profesionálnom vojakovi, ktorý
a) splnil ku dňu smrti podmienku doby trvania služobného pomeru ustanovenú v § 38 ods. 1 pre nárok na výsluhový dôchodok alebo
b) zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, alebo
c) bol pred dňom smrti poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.
a) splnil ku dňu smrti podmienku doby trvania služobného pomeru ustanovenú v § 38 ods. 1 pre nárok na výsluhový dôchodok alebo
b) zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, alebo
c) bol pred dňom smrti poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.
§ 47
bol zrušený predpisom 519/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2008
§ 48
Nárok na vdovský výsluhový dôchodok podľa § 46 nevzniká vdove, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin, ktorým spôsobila smrť policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý bol jej manželom.
§ 49
Vdovský výsluhový dôchodok je 60 % výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý mal alebo by bol mal nárok policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby ku dňu úmrtia. Ak sú splnené podmienky nároku na výsluhový dôchodok aj na invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok sa vypočíta z vyššieho dôchodku.
§ 50
Trvanie nároku na vdovský výsluhový dôchodok
Trvanie nároku na vdovský výsluhový dôchodok
(1) Vdova má nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku počas jedného roka od úmrtia manžela.
(2) Po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 má vdova nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku, len ak
a) stará sa o nezaopatrené dieťa alebo
b) je invalidná, alebo
c) dovŕšila vek rozhodný pre nárok na starobný dôchodok, alebo
d) vychovala aspoň 3 deti, alebo
e) dovŕšila vek 52 rokov a vychovala 2 deti, alebo
f) manželstvo vdovy so zomretým policajtom alebo profesionálnym vojakom trvalo počas služobného pomeru zomretého policajta alebo profesionálneho vojaka najmenej pätnásť rokov alebo
g) k úmrtiu manžela došlo v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania.
(3) Nezaopatrené dieťa podľa odseku 2 písm. a) je dieťa, ktoré má po zomretom policajtovi, profesionálnom vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby nárok na sirotský výsluhový dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého policajta, profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby vychovávané, ak ide o vlastné dieťa alebo osvojené dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému manželovi tejto vdovy zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.
(4) Nárok na vdovský výsluhový dôchodok a jeho výplatu zaniká
a) uzavretím manželstva,
b) dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným trestným činom spôsobila smrť policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý bol jej manželom.
(2) Po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 má vdova nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku, len ak
a) stará sa o nezaopatrené dieťa alebo
b) je invalidná, alebo
c) dovŕšila vek rozhodný pre nárok na starobný dôchodok, alebo
d) vychovala aspoň 3 deti, alebo
e) dovŕšila vek 52 rokov a vychovala 2 deti, alebo
f) manželstvo vdovy so zomretým policajtom alebo profesionálnym vojakom trvalo počas služobného pomeru zomretého policajta alebo profesionálneho vojaka najmenej pätnásť rokov alebo
g) k úmrtiu manžela došlo v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania.
(3) Nezaopatrené dieťa podľa odseku 2 písm. a) je dieťa, ktoré má po zomretom policajtovi, profesionálnom vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby nárok na sirotský výsluhový dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého policajta, profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby vychovávané, ak ide o vlastné dieťa alebo osvojené dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému manželovi tejto vdovy zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.
(4) Nárok na vdovský výsluhový dôchodok a jeho výplatu zaniká
a) uzavretím manželstva,
b) dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným trestným činom spôsobila smrť policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý bol jej manželom.
Vdovecký výsluhový dôchodok
§ 51
§ 51
Na vdovecký výsluhový dôchodok podľa § 46, 49 a 50 má nárok vdovec po zomretej policajtke, profesionálnej vojačke a vojačke prípravnej služby.
§ 52
Trvanie nároku na vdovecký výsluhový dôchodok
Trvanie nároku na vdovecký výsluhový dôchodok
(1) Nárok na vdovecký výsluhový dôchodok podľa § 51 nevzniká vdovcovi, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorým spôsobil smrť policajtke, profesionálnej vojačke alebo vojačke prípravnej služby, ktorá bola jeho manželkou.
(2) Nárok na vdovecký výsluhový dôchodok a jeho výplatu zaniká
a) uzavretím manželstva,
b) dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdovec úmyselným trestným činom spôsobil smrť policajtke, profesionálnej vojačke alebo vojačke prípravnej služby, ktorá bola jeho manželkou.
(2) Nárok na vdovecký výsluhový dôchodok a jeho výplatu zaniká
a) uzavretím manželstva,
b) dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdovec úmyselným trestným činom spôsobil smrť policajtke, profesionálnej vojačke alebo vojačke prípravnej služby, ktorá bola jeho manželkou.
Sirotský výsluhový dôchodok
§ 53
§ 53
Na sirotský výsluhový dôchodok má nárok nezaopatrené dieťa podľa § 119 po policajtovi alebo profesionálnom vojakovi, ktorý bol jeho rodičom alebo osvojiteľom a ktorý
a) splnil ku dňu úmrtia podmienku doby trvania služobného pomeru ustanovenú v § 38 ods. 1 pre nárok na výsluhový dôchodok alebo
b) zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania vzniknutých pri výkone služby alebo v súvislosti s ním, alebo
c) bol pred dňom úmrtia poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.
a) splnil ku dňu úmrtia podmienku doby trvania služobného pomeru ustanovenú v § 38 ods. 1 pre nárok na výsluhový dôchodok alebo
b) zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania vzniknutých pri výkone služby alebo v súvislosti s ním, alebo
c) bol pred dňom úmrtia poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.
§ 54
bol zrušený predpisom 519/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2008
§ 55
(1) Nárok na sirotský výsluhový dôchodok podľa § 53 nevzniká nezaopatrenému dieťaťu po policajtovi, profesionálnom vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý bol jeho rodičom alebo osvojiteľom, ak bolo právoplatne rozhodnuté súdom, že dieťa úmyselne spôsobilo smrť policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý bol jeho rodičom alebo osvojiteľom.
(2) Nárok na sirotský výsluhový dôchodok nevzniká ani nezaopatrenému dieťaťu v pestúnskej starostlivosti po pestúnovi alebo po jeho manželovi.
(2) Nárok na sirotský výsluhový dôchodok nevzniká ani nezaopatrenému dieťaťu v pestúnskej starostlivosti po pestúnovi alebo po jeho manželovi.
§ 56
(1) Sirotský výsluhový dôchodok je 40 % výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý mal alebo by bol mal nárok policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby ku dňu úmrtia. Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výsluhový dôchodok a na invalidný výsluhový dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok sa vypočíta z vyššieho dôchodku.
(2) Ak ide o obojstranne osirelé dieťa, ktorého rodičia boli policajti, profesionálni vojaci alebo vojaci prípravnej služby, má toto dieťa nárok na sirotský výsluhový dôchodok po každom rodičovi samostatne.
(2) Ak ide o obojstranne osirelé dieťa, ktorého rodičia boli policajti, profesionálni vojaci alebo vojaci prípravnej služby, má toto dieťa nárok na sirotský výsluhový dôchodok po každom rodičovi samostatne.
§ 57
Trvanie nároku na sirotský výsluhový dôchodok
Trvanie nároku na sirotský výsluhový dôchodok
(1) Nárok na výplatu sirotského výsluhového dôchodku zaniká osvojením maloletého dieťaťa. Zrušením osvojenia nárok na výplatu sirotského výsluhového dôchodku vznikne opätovne.
(2) Nárok na výplatu sirotského výsluhového dôchodku zaniká, ak dieťa prestane byť nezaopatrené. Ak sa dieťa stane opätovne nezaopatreným, nárok na výplatu sirotského výsluhového dôchodku vznikne opätovne.
(3) Nárok na sirotský výsluhový dôchodok a jeho výplatu zaniká nezaopatrenému dieťaťu dňom právoplatného rozhodnutia, podľa ktorého úmyselne spôsobilo smrť policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý bol jeho rodičom alebo osvojiteľom.
(2) Nárok na výplatu sirotského výsluhového dôchodku zaniká, ak dieťa prestane byť nezaopatrené. Ak sa dieťa stane opätovne nezaopatreným, nárok na výplatu sirotského výsluhového dôchodku vznikne opätovne.
(3) Nárok na sirotský výsluhový dôchodok a jeho výplatu zaniká nezaopatrenému dieťaťu dňom právoplatného rozhodnutia, podľa ktorého úmyselne spôsobilo smrť policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý bol jeho rodičom alebo osvojiteľom.
SLUŽBY SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA
§ 69
Rekreačná starostlivosť
Rekreačná starostlivosť
(1) Policajtovi, profesionálnemu vojakovi, vojakovi prípravnej služby a poberateľovi dôchodku z výsluhového zabezpečenia, ich manželkám (manželom) a nezaopatreným deťom možno poskytnúť rekreačný pobyt vo forme rodinnej rekreácie, rekreácie pre dospelých, detskej rekreácie v rekreačných zariadeniach určených ministerstvom.
(2) Rekreačnú starostlivosť podľa odseku 1 možno poskytnúť aj v zahraničí.
(3) Rekreačná starostlivosť podľa odsekov 1 a 2 sa poskytuje za čiastočnú úhradu, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(4) Policajt, profesionálny vojak, vojak prípravnej služby a poberateľ dôchodku z výsluhového zabezpečenia a ich manželky (manželia) uhrádzajú za rekreačný pobyt podľa odsekov 1 a 2 najmenej jednu tretinu ceny rekreačného pobytu. Poberateľ dôchodku z výsluhového zabezpečenia, ktorý dovŕšil v danom roku vek potrebný na vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, a jeho manželka (manžel), ktorá dovŕšila vek potrebný na vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, uhrádzajú za rekreačný pobyt podľa odsekov 1 a 2 najmenej jednu štvrtinu ceny rekreačného pobytu. Nezaopatrené dieťa uhrádza za rekreačný pobyt podľa odsekov 1 a 2 najmenej jednu štvrtinu ceny rekreačného pobytu. Pozostalá manželka (manžel) a nezaopatrené deti po policajtovi alebo profesionálnom vojakovi, k úmrtiu ktorého došlo v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, rekreačný pobyt neuhrádzajú.
(5) Na konanie o poskytovaní rekreačnej starostlivosti sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.29)
(6) Spôsob výberu účastníkov, miesto podania žiadosti, výšku úhrady účastníkov z ceny rekreačného pobytu nad rozsah ustanovený v odseku 4, výšku úhrady za pobyt nezaopatrených detí z ceny rekreačného pobytu diferencovane podľa ich veku nad rozsah ustanovený v odseku 4, určí minister.
(7) Odseky 1 až 6 sa primerane použijú aj na poskytovanie rekreačnej starostlivosti pre občianskych zamestnancov ministerstva, rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva.
(8) Odseky 1 až 6 sa primerane použijú aj na poskytovanie rekreačnej starostlivosti pre vojnových veteránov33f) a veteránov protikomunistického odboja.33g)
(9) Rekreačná starostlivosť sa uhrádza z príspevku z rozpočtu ministerstva pre
a) občianskeho zamestnanca ministerstva, rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií ministerstva, ak nie je zároveň poberateľom dôchodku z výsluhového zabezpečenia, jeho manželku (manžela) a nezaopatrené dieťa,
b) vojnového veterána, ak nie je zároveň policajtom, profesionálnym vojakom alebo poberateľom dôchodku z výsluhového zabezpečenia, jeho manželku (manžela) a nezaopatrené dieťa,
c) veterána protikomunistického odboja, ak nie je zároveň policajtom, profesionálnym vojakom alebo poberateľom dôchodku z výsluhového zabezpečenia, jeho manželku (manžela) a nezaopatrené dieťa.
(2) Rekreačnú starostlivosť podľa odseku 1 možno poskytnúť aj v zahraničí.
(3) Rekreačná starostlivosť podľa odsekov 1 a 2 sa poskytuje za čiastočnú úhradu, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(4) Policajt, profesionálny vojak, vojak prípravnej služby a poberateľ dôchodku z výsluhového zabezpečenia a ich manželky (manželia) uhrádzajú za rekreačný pobyt podľa odsekov 1 a 2 najmenej jednu tretinu ceny rekreačného pobytu. Poberateľ dôchodku z výsluhového zabezpečenia, ktorý dovŕšil v danom roku vek potrebný na vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, a jeho manželka (manžel), ktorá dovŕšila vek potrebný na vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, uhrádzajú za rekreačný pobyt podľa odsekov 1 a 2 najmenej jednu štvrtinu ceny rekreačného pobytu. Nezaopatrené dieťa uhrádza za rekreačný pobyt podľa odsekov 1 a 2 najmenej jednu štvrtinu ceny rekreačného pobytu. Pozostalá manželka (manžel) a nezaopatrené deti po policajtovi alebo profesionálnom vojakovi, k úmrtiu ktorého došlo v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, rekreačný pobyt neuhrádzajú.
(5) Na konanie o poskytovaní rekreačnej starostlivosti sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.29)
(6) Spôsob výberu účastníkov, miesto podania žiadosti, výšku úhrady účastníkov z ceny rekreačného pobytu nad rozsah ustanovený v odseku 4, výšku úhrady za pobyt nezaopatrených detí z ceny rekreačného pobytu diferencovane podľa ich veku nad rozsah ustanovený v odseku 4, určí minister.
(7) Odseky 1 až 6 sa primerane použijú aj na poskytovanie rekreačnej starostlivosti pre občianskych zamestnancov ministerstva, rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva.
(8) Odseky 1 až 6 sa primerane použijú aj na poskytovanie rekreačnej starostlivosti pre vojnových veteránov33f) a veteránov protikomunistického odboja.33g)
(9) Rekreačná starostlivosť sa uhrádza z príspevku z rozpočtu ministerstva pre
a) občianskeho zamestnanca ministerstva, rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií ministerstva, ak nie je zároveň poberateľom dôchodku z výsluhového zabezpečenia, jeho manželku (manžela) a nezaopatrené dieťa,
b) vojnového veterána, ak nie je zároveň policajtom, profesionálnym vojakom alebo poberateľom dôchodku z výsluhového zabezpečenia, jeho manželku (manžela) a nezaopatrené dieťa,
c) veterána protikomunistického odboja, ak nie je zároveň policajtom, profesionálnym vojakom alebo poberateľom dôchodku z výsluhového zabezpečenia, jeho manželku (manžela) a nezaopatrené dieťa.
§ 70
Kúpeľná starostlivosť
Kúpeľná starostlivosť
(1) Kúpeľnú starostlivosť možno na základe návrhu ošetrujúceho lekára poskytnúť bezodplatne
a) policajtovi,
b) profesionálnemu vojakovi,
c) vojnovému veteránovi alebo
d) poberateľovi výsluhového dôchodku,
e) poberateľovi invalidného výsluhového dôchodku,
f) policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer skončil zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, pričom mu nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok,
g) veteránovi protikomunistického odboja.
(2) Kúpeľnou starostlivosťou podľa odseku 1 sa rozumie starostlivosť v kúpeľnoliečebných ústavoch, rehabilitačných ústavoch alebo v iných kúpeľných ústavoch určených útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia.
(3) Na konanie o poskytovaní kúpeľnej starostlivosti podľa odseku 1 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.29)
(4) Podrobnosti o poskytovaní kúpeľnej starostlivosti určí minister.
(5) Ak vojnový veterán alebo veterán protikomunistického odboja nie je zároveň policajtom, profesionálnym vojakom alebo poberateľom dôchodku z výsluhového zabezpečenia, náklady na kúpeľnú starostlivosť, ktoré nie sú uhrádzané zo sociálneho poistenia, 3f) uhrádza ministerstvo zo svojho rozpočtu.
a) policajtovi,
b) profesionálnemu vojakovi,
c) vojnovému veteránovi alebo
d) poberateľovi výsluhového dôchodku,
e) poberateľovi invalidného výsluhového dôchodku,
f) policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer skončil zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, pričom mu nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok,
g) veteránovi protikomunistického odboja.
(2) Kúpeľnou starostlivosťou podľa odseku 1 sa rozumie starostlivosť v kúpeľnoliečebných ústavoch, rehabilitačných ústavoch alebo v iných kúpeľných ústavoch určených útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia.
(3) Na konanie o poskytovaní kúpeľnej starostlivosti podľa odseku 1 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.29)
(4) Podrobnosti o poskytovaní kúpeľnej starostlivosti určí minister.
(5) Ak vojnový veterán alebo veterán protikomunistického odboja nie je zároveň policajtom, profesionálnym vojakom alebo poberateľom dôchodku z výsluhového zabezpečenia, náklady na kúpeľnú starostlivosť, ktoré nie sú uhrádzané zo sociálneho poistenia, 3f) uhrádza ministerstvo zo svojho rozpočtu.
Zabezpečenie pohrebu
§ 71
§ 71
(1) Policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru, zabezpečí služobný úrad alebo služobný orgán pohreb na území Slovenskej republiky v celom rozsahu alebo na prianie pozostalých s ich spoluúčasťou.
(2) Policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru v dôsledku konania uvedeného v § 7 ods. 3, sa neposkytne služba uvedená v odseku 1.
(3) Na policajta a profesionálneho vojaka uvedeného v odseku 2 sa nevzťahujú ustanovenia § 74 až 76 a § 78.
(2) Policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru v dôsledku konania uvedeného v § 7 ods. 3, sa neposkytne služba uvedená v odseku 1.
(3) Na policajta a profesionálneho vojaka uvedeného v odseku 2 sa nevzťahujú ustanovenia § 74 až 76 a § 78.
§ 72
(1) Ak služobný úrad alebo služobný orgán zabezpečí pohreb zomretého policajta alebo profesionálneho vojaka na území Slovenskej republiky so spoluúčasťou pozostalých, uhradí útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva pozostalým po policajtovi a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia pozostalým po profesionálnom vojakovi náklady na pohreb, najviac však 232, 36 eura.
(2) Ak služobný úrad alebo služobný orgán nezabezpečuje pohreb zomretého policajta alebo profesionálneho vojaka, lebo si to pozostalí neprajú alebo sa na zabezpečení pohrebu podieľali podľa § 71 alebo podľa odseku 1, alebo ak ide o pohreb mimo územia Slovenskej republiky, uhradí útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva pozostalým po policajtovi a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia pozostalým po profesionálnom vojakovi na ich žiadosť náklady na pohreb, najviac 232, 36 eura.
(3) Príspevok na pohreb podľa osobitných predpisov34) sa pozostalým v prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 a v § 71 ods. 1 a 3 nevypláca.
(2) Ak služobný úrad alebo služobný orgán nezabezpečuje pohreb zomretého policajta alebo profesionálneho vojaka, lebo si to pozostalí neprajú alebo sa na zabezpečení pohrebu podieľali podľa § 71 alebo podľa odseku 1, alebo ak ide o pohreb mimo územia Slovenskej republiky, uhradí útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva pozostalým po policajtovi a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia pozostalým po profesionálnom vojakovi na ich žiadosť náklady na pohreb, najviac 232, 36 eura.
(3) Príspevok na pohreb podľa osobitných predpisov34) sa pozostalým v prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 a v § 71 ods. 1 a 3 nevypláca.
§ 73
Ak policajt alebo profesionálny vojak zomrie počas trvania služobného pomeru v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, zvyšujú sa sumy uvedené v § 72 ods. 1 a 2 na dvojnásobok.
§ 74
Nákladmi na zabezpečenie pohrebu sa na účely § 71 a 72 rozumejú náklady na úpravu, oblečenie a uloženie telesných pozostatkov zomretého, náklady na rakvu a jej úpravu a náklady na úhradu pohrebných úkonov a obradov obvyklých v mieste pohrebu. Ak sa vykonáva pohreb spopolnením, rozumejú sa nákladmi na pohreb aj náklady na prepravu telesných pozostatkov z miesta pohrebného obradu na miesto spopolnenia, náklady na spopolnenie, urnu a náklady spojené s uložením urny alebo rozptýlením popola.
§ 75
(1) Ak policajt, profesionálny vojak, vojak prípravnej služby alebo vojak podľa § 71 ods. 4 zomrie na území Slovenskej republiky v mieste, kde v čase smrti vykonával službu alebo sa zdržiaval zo služobných dôvodov, alebo bol vyslaný na liečenie alebo ošetrenie a ktoré nie je miestom, kde sa má pohreb vykonať, uhrádzajú sa z osobitného účtu aj náklady na rakvu s kovovou vložkou alebo inú rakvu, ak tak ustanovuje osobitný predpis, 35) a náklady na jeho prevezenie na miesto pohrebu spôsobom primeraným vzdialenosti miesta úmrtia od miesta pohrebu.
(2) Ak policajt, profesionálny vojak, vojak prípravnej služby alebo vojak podľa § 71 ods. 4 zomrie mimo územia Slovenskej republiky za okolností uvedených v odseku 1, náklady uvedené v odseku 1 uhrádza služobný úrad alebo služobný orgán.
(3) Náklady uvedené v odsekoch 1 a 2 sa nezapočítavajú do nákladov podľa § 74.
(2) Ak policajt, profesionálny vojak, vojak prípravnej služby alebo vojak podľa § 71 ods. 4 zomrie mimo územia Slovenskej republiky za okolností uvedených v odseku 1, náklady uvedené v odseku 1 uhrádza služobný úrad alebo služobný orgán.
(3) Náklady uvedené v odsekoch 1 a 2 sa nezapočítavajú do nákladov podľa § 74.
§ 76
(1) Ak ide o pohreb, ktorý služobný úrad alebo služobný orgán zabezpečujú alebo sa na jeho zabezpečení podieľajú podľa § 71 a § 72 ods. 1, preukazujú sa zomretému policajtovi, profesionálnemu vojakovi, vojakovi prípravnej služby alebo vojakovi podľa § 71 ods. 4 najmä tieto pocty:
a) zahalenie rakvy s telesnými pozostatkami zomretého do štátnej vlajky Slovenskej republiky počas pohrebného obradu,
b) postavenie čestnej stráže ku katafalku s rakvou zomretého počas trvania pohrebného obradu na tomto mieste,
c) nesenie rakvy z miesta poslednej rozlúčky na miesto uloženia telesných pozostatkov zomretého, ak sa uvedené úkony vykonávajú na rôznych miestach,
d) sprievod rakvy čestnou jednotkou a hudbou z miesta poslednej rozlúčky na miesto uloženia telesných pozostatkov zomretého, ak sa uvedené úkony vykonávajú na rôznych miestach,
e) skončenie pohrebného obradu hymnou Slovenskej republiky so súčasným vzdaním pocty salvami sprevádzajúcej čestnej jednotky; vzdanie pocty salvami sprevádzajúcej čestnej jednotky sa u hasičov nepoužije.
(2) Náklady spojené so vzdaním pôct podľa odseku 1, ktoré sa preukazujú zomretému, hradí služobný úrad alebo služobný orgán. Tieto náklady sa nezapočítavajú do nákladov podľa § 74.
a) zahalenie rakvy s telesnými pozostatkami zomretého do štátnej vlajky Slovenskej republiky počas pohrebného obradu,
b) postavenie čestnej stráže ku katafalku s rakvou zomretého počas trvania pohrebného obradu na tomto mieste,
c) nesenie rakvy z miesta poslednej rozlúčky na miesto uloženia telesných pozostatkov zomretého, ak sa uvedené úkony vykonávajú na rôznych miestach,
d) sprievod rakvy čestnou jednotkou a hudbou z miesta poslednej rozlúčky na miesto uloženia telesných pozostatkov zomretého, ak sa uvedené úkony vykonávajú na rôznych miestach,
e) skončenie pohrebného obradu hymnou Slovenskej republiky so súčasným vzdaním pocty salvami sprevádzajúcej čestnej jednotky; vzdanie pocty salvami sprevádzajúcej čestnej jednotky sa u hasičov nepoužije.
(2) Náklady spojené so vzdaním pôct podľa odseku 1, ktoré sa preukazujú zomretému, hradí služobný úrad alebo služobný orgán. Tieto náklady sa nezapočítavajú do nákladov podľa § 74.
§ 77
Pozostalými sa na účely § 71, 72 a 75 rozumejú manželka (manžel), deti, rodičia, vnuci a prarodičia zomretého alebo ďalšie osoby, ktoré zabezpečujú pohreb alebo sa v rozhodujúcej miere podieľajú na zabezpečení pohrebu zomretého.
§ 78
Na zomretých policajtov, profesionálnych vojakov alebo vojakov prípravnej služby po skončení služobného pomeru, ak boli poberateľmi dôchodku z výsluhového zabezpečenia, sa vzťahujú ustanovenia § 71 ods. 2, § 72, 74, 76 a 77.
§ 78a
Ustanovenia § 71 ods. 1, § 72 ods. 1 a § 76 sa nevzťahujú na príslušníkov Slovenskej informačnej služby a na poberateľov dôchodku z výsluhového zabezpečenia vyplácaného útvarom sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby.
ORGANIZÁCIA, RIADENIE, KONANIE A FINANCOVANIE
Organizácia a riadenie
§ 79
§ 79
Sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov riadi a kontroluje ministerstvo.
§ 80
(1) Dávky nemocenského zabezpečenia policajtovi a profesionálnemu vojakovi počas trvania služobného pomeru priznáva, vypláca, znižuje, zastavuje a odníma ten služobný úrad alebo služobný orgán, ktorý im vypláca, znižuje služobný príjem.
(2) Dávky nemocenského zabezpečenia po skončení služobného pomeru priznáva, vypláca, zastavuje a odníma
a) policajtovi služobný úrad uvedený v odseku 1,
b) profesionálnemu vojakovi Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
(3) Dodržiavanie liečebného režimu dočasne neschopným policajtom je oprávnený kontrolovať nadriadený policajta s pôsobnosťou ustanoviť alebo vymenovať policajta do funkcie alebo ním poverená osoba.
(4) Dodržiavanie liečebného režimu dočasne neschopným profesionálnym vojakom sú oprávnení kontrolovať vedúci lekár zdravotníckeho zariadenia, ktoré poskytuje zdravotnú starostlivosť profesionálnemu vojakovi, alebo lekári ním splnomocnení, alebo veliteľ, alebo ním poverená osoba.
(5) Osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 sú oprávnené kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu, a to či dočasne neschopný policajt alebo profesionálny vojak
a) sa zdržiava v mieste určenom ošetrujúcim lekárom uvedenom na potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti,
b) dodržiava čas povol
(2) Dávky nemocenského zabezpečenia po skončení služobného pomeru priznáva, vypláca, zastavuje a odníma
a) policajtovi služobný úrad uvedený v odseku 1,
b) profesionálnemu vojakovi Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
(3) Dodržiavanie liečebného režimu dočasne neschopným policajtom je oprávnený kontrolovať nadriadený policajta s pôsobnosťou ustanoviť alebo vymenovať policajta do funkcie alebo ním poverená osoba.
(4) Dodržiavanie liečebného režimu dočasne neschopným profesionálnym vojakom sú oprávnení kontrolovať vedúci lekár zdravotníckeho zariadenia, ktoré poskytuje zdravotnú starostlivosť profesionálnemu vojakovi, alebo lekári ním splnomocnení, alebo veliteľ, alebo ním poverená osoba.
(5) Osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 sú oprávnené kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu, a to či dočasne neschopný policajt alebo profesionálny vojak
a) sa zdržiava v mieste určenom ošetrujúcim lekárom uvedenom na potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti,
b) dodržiava čas povol