VYHLADÁVANIE

Kalendár udalostí

Predchádzajúci mesiac

Nasledujúci mesiac

November 2023

Vyhlásenie o prístupnosti

Štátne symboly SR

Ústava Slovenskej republiky (výňatok) Prvá hlava Druhý oddiel Štátne symboly Čl. 8 Štátnymi symbolmi Slovenskej republiky sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna. Čl. 9 (1)Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia. (2)Štátna vlajka Slovenskej republiky sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov – bieleho, modrého a červeného. Na prednej polovici listu štátnej vlajky Slovenskej republiky je štátny znak Slovenskej republiky. (3)Štátnu pečať Slovenskej republiky tvorí štátny znak Slovenskej republiky, okolo ktorého je do kruhu umiestnený nápis Slovenská republika. (4)Štátnou hymnou Slovenskej republiky sú prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska. (5)Podrobnosti o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní ustanoví zákon.
	Štátny znak Začiatky používania dvojitého kríža siahajú do čias Byzancie (7. storočie). Symbolika kríža sa vysvetľuje ako kríž Vzkriesenia a Víťazstva. Na územie dnešného Slovenska sa tento symbol dostal v období Veľkej Moravy s cyrilometodskou byzantskou misiou a opakovane na územie Nitrianského kniežatstva v 11. storočí. V čase panovania Bela IV. mnohé mesta v teritóriu horného Uhorska začali používať vo svojich pečatiach a erboch dvojitý kríž. S týmto krížom sa stretávame pri mestských erboch Nitry, Zvolena, Žiliny, Skalice, Topoľčian, Šurian, Gelnice, Skalice, Levoče a iných Tieto mestá prispeli k tomu, že sa znak s dvojitým krížom čoraz viac vnímal ako symbol Slovenska.
V roku 1863 keď panovník Rakúsko-Uhorska potvrdzoval stanovy Matice slovenskej, potvrdil aj jej emblém: strieborný dvojitý kríž na modrom trojvrší v červenom oválnom poli. Po vzniku Česko-Slovenska v roku 1918 bol v erbe dominantný český lev, na ktorom bol len štítok so znakom Slovenska, umiestnený excentricky na ramene leva. V rokoch vojnovej Slovenskej republiky 1939-1945 sa zaviedla na Slovensku tradičná slovenská symbolika. Po druhej svetovej vojne sa znovu obnovila československá štátna symbolika. Novembrové udalosti v roku 1989 prispeli k tomu, že od januára 1990 slovenský parlament začal pripravovať zákon o slovenskom štátnom znaku. Štátny znak Slovenskej republiky bol kodifikovaný jej Ústavou 1. januára 1993 so strieborným dvojitým krížom na modrom trojvrší.
	Štátna vlajka Prvá kodifikácia národnej zástavy je v Mikulášskych žiadostiach z 10. mája 1848. Ich ôsmy bod obsahoval text: „Zástavi červenobielie máme za slovenskie.." V auguste 1848 slovenskí dobrovoľníci mali už slovenskú trojfarbu – biela, modrá, červená. Pri vzniku Česko-Slovenska sa bielo-modro-červená slovenská zástava spolu s bielo-červenou historickou českou zástavou pokladali za symbol novoutvorenej republiky. Od roku 1920 sa na Slovensku používala československá zástava – bielo-červená s modrým klinom, ktorá vznikla spojením slovenských a českých farieb do jedného celku.
Samostatne sa slovenská bielo-modro-červená vlajka používala v rokoch 1939-1945 a jej presný tvar bol kodifikovaný 23. júna 1939 v zákone č. 148. V roku 1945 sa obnovilo používanie vlajky Československej republiky. Slovenská vlajka sa nepoužívala. Slovenskú vlajku ako vlajku Slovenskej republiky, súčasti spoločnej Česko-slovenskej republiky, uzákonil až ústavný zákon Slovenskej národnej rady z 1. marca 1990 o názve, štátnom znaku, štátnej pečati a štátnej hymne Slovenskej republiky. Obnovením ruskej historickej vlajky ako štátnej vlajky vznikla iniciatíva na úpravu našej vlajky. Podoba štátnej vlajky Slovenskej republiky bola spolu s ostatnými štátnymi symbolmi kodifikovaná Ústavou Slovenskej republiky z 1. septembra 1992. Dňa 1. januára 1993 teda pribudol štátny znak na bielo-modro-červenú vlajku Slovenskej republiky. Presnú podobu a podrobnosti používania štátnej vlajky stanovil zákon (zákon č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní).
	Štátna pečať Ústava Slovenskej republiky považuje štátnu pečať za jeden zo štyroch štátnych symbolov, teda za rovnocenný symbol so štátnym erbom, štátnou vlajkou a štátnou hymnou Slovenskej republiky. Pečať rešpektuje podobu štátneho znaku Slovenskej republiky inšpirovaného stredovekými panovníckymi pečaťami, rešpektuje tiež situovanie kruhopisu. Častejšie než odtlačok štátneho pečatidla vo vosku sa štátna pečať používa ako suchá, reliéfna pečať, napríklad na potvrdzovanie menovacích listín. Najčastejšie sú od štátnej pečate odvodené pečiatky so štátnym znakom používané štátnymi orgánmi a orgánmi územnej samosprávy.
	Štátna hymna Štátna hymna vznikla v marci 1844 v súvislosti so vzburou študentov, stúpencov Ľudovíta Štúra na Evanjelickom lýceu a ich protestným odchodom z Bratislavy do Levoče. Pieseň po prvýkrát vyšla tlačou v rokoch 1948 -1949 v Banskej Bystrici. V čase vzniku ČSR v roku 1918 sa stala súčasťou vojenskej hudby. Neskôr sa jej prvá sloha s textom „zastavme sa, bratia“ stala druhou časťou štátnej hymny Československej republiky. V rokoch vojnovej Slovenskej republiky bola štátnou hymnou pieseň Hej Slováci. Po roku 1945 sa spolu s ostatnými symbolmi Československej republiky obnovila aj pieseň Nad Tatrou sa blýska ako tradičná slovenská časť československej štátnej hymny. Ústavný zákon z 1. marca 1990 o názve, štátnom znaku, štátnej vlajke, štátnej pečati a o štátnej hymne Slovenskej republiky konštituoval prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska ako štátnu hymnu Slovenskej republiky.